Steiger - Najstarší Slovenský pivovar

Kombinovaný pivno–veteránsky výlet



     V sobotu 21. mája 2011 sa v Jirkove opäť konala burza. Pri tejto príležitosti sme sa v zložení Janko Dobšinský, Slávo Rusiňák a Martin Turčan rozhodli, že sa na ňu vydáme už vo štvrtok a cestou navštívime pár minipivovarov v Čechách. Na úvod sme si neodpustili krátku návštevu nášho kamaráta Petra Vanka v Hornej Štubni a potom už priamy presun na Moravu.
     Prvá zastávka bola vo Vsetíne v Rodinnom minipivovare Valášek. Po obede, ochutnávke tunajších pív, fotografovaní a nákupe suvenírov sme pokračovali do Kopřivnice, kde už síce nie je pivovar, ale jedna z dvoch mojich podmienok na uskutočnenie tejto cesty a to návšteva Technického múzea Tatry. Tu sme sa kochali nádhernými veteránmi, ale aj novšími modelmi Tatroviek. Ďalší presun bol veľmi krátky, do necelých 5 km vzdialeného krásneho historického mestečka Štramberk, kde sme sa zastavili v Městskom pivovare. Tiež povinná ochutnávka pív, fotenie, nákup suvenírov a potom dlhší presun do Žamberku, do Minipivovaru a likérky Kanec. Opäť ochutnávka a fotky. To už bol neskorý večer, tak sme sa ubytovali v miestnom autocampingu Pod Černým lesem.
     Ráno sme sa ešte zastavili v predajni suvenírov, pretože večer už bola zatvorená. Po natankovaní sme pokračovali do Rychnova nad Kněžnou. V Městskom Podorlickom pivovare znova ochutnávka, foto, suveníry a potom presun do Pivovaru a hostinca u Hušků v obci Běleč nad Orlicí. Tu sme si dopriali aj platenú prehliadku minipivovaru, ktorú nám poskytla manželka majiteľa p. Voltrová. Zakúpili sme suveníry, vypili pivko a kofolu k obedu a vydali sme sa k mojej druhej podmienke, do Zámeckého pivovaru Dětenice. Hoci som tu už bol viackrát, ak idem okolo, nikdy si neodpustím návštevu tohto nádherného „stredovekého“ miesta. Potom sme sa už ponáhľali do Jirkova, nakoľko už bolo dosť hodín a nás čakali na tradičnom večierku. Zasúťažili sme si v pivnej olympiáde, vyhrali nejaké ceny v tombole, prevzali vecné dary od starostu (odovzdal nám ich predseda jirkovského klubu Milan Trhlík), ja som si konečne tiež mohol dať pivo a napokon sme sa pobrali spať v očakávaní, čo nám prinesie zajtrajšia burza.
     Ráno sme sa s pomocou Jara Štofka, ešte stále člena klubu Bystričan, dostali na burzu, kde už od začiatku vládol čulý ruch. Keďže som mal nové etikety Banskobystrického pivovaru, nestíhal som ich vykladať na stôl. Nakoniec sa situácia upokojila a mohol som si v kľude vychutnať atmosféru burzy. Ako sa blížil jej koniec, cítil som, že sa blíži aj čas jedenia. Veľmi dobre nám teda padlo pozvanie od Jarovej priateľky Denisky na obed. Obed bol vynikajúci, poobedná kávička a krátke posedenie tiež. Potom sme sa už museli presunúť k M. Trhlíkovi, ktorý nás pozval na grilovačku. Tu sme v príjemnom prostredí, s príjemnými ľuďmi a za nádherného počasia posedeli a „pokecali“ pri dobrom jedle a pivku do neskorých večerných hodín.
     V posledný deň nášho výletu, v nedeľu ráno, sme sa po pobalení a naložení auta najprv opäť vybrali ku Štofkovcom, nakoľko nás Deniska pozvala aj na raňajky. A ako hovorí Miňo v Profesionáloch, bolo to „nebíčko v papuli“. Ďakujeme ti, Deni. A potom už šup, smer Slovensko. No neboli by sme to my, aby sme cestou nevymysleli návštevy ďalších pivovarov. Teda vymyslel Jano, my dvaja sme sa prispôsobili. Najprv pivovar Antoš v Slanom, potom neďaleký Starokladenský městský pivovar U Kozlíků v Kladne. Po povinných pivkách, suveníroch a fotkách sme sa vydali smerom na diaľnicu do Brna.
     Cestou, po vjazde do dedinky Kamenné Žehrovice, ma najskôr upútala vôňa páleného tuhého paliva. Po prejazde okolo jednej nenápadnej odbočky som zvolal: „Sentinel!“ Moji spolucestujúci síce nechápali o čo ide, ani keď som sa na ceste otočil, ale keď som sa vrátil a odbočil na spomínanú odbočku, pochopili. Pred otvorenou garážou stála naštartovaná nákladná Škoda Sentinel z roku 1925 a jej majiteľ robil poslednú údržbu pred jazdou. Znalci asi vedia, že ide o auto na paru, ktorá vzniká pálením tuhého paliva, ktoré som ucítil. Bola to pastva pre oči, čo ohodnotili aj „neznalci“ Jano so Slávom. Musím povedať, že aj vďaka tomuto zážitku som vôbec neoľutoval rozhodnutie pokračovať v pivnej túre aj v nedeľu. Po krátkom rozhovore s majiteľom sme už vyrazili na diaľnicu, pričom sme mali ešte v pláne návštevu Malostránskeho pivovaru Harrach vo Veľkom Meziříčí. To sa nám aj podarilo a potom už len cesta domov.
     Z celého výletu som mal výborný pocit, pookrialo nielen moje pivnozberateľské, ale aj veteránistické srdce. K tomu nádherná česká krajina (priznajme si, že aj krásne české dievčatá) a priam domáca atmosféra v Jirkove. Aj ostatní dvaja členovia našej výpravy boli absolútne spokojní a vyjadrili presvedčenie, že o rok si to zopakujeme, samozrejme po ďalších minipivovaroch. Dokonca padol návrh vyraziť už v stredu, aby sme toho stihli viac.
Už teraz sa teším na Jirkov 2012.

Martin Turčan

Zoznam článkov

Steiger - Prvý Slovenský pivovar, ešte pred objavením Ameriky