Steiger - Najstarší Slovenský pivovar

1.      Ako sa formoval váš vzťah k pivu?

Pivo ako nápoj mám rád a pijem už dlhé roky, v podstate som začal po troche už na strednej škole. Akurát u nás sa po veľmi dlhý čas dali kúpiť len „klasické“ ležiaky z veľkých pivovarov. Postupom času ako som začal chodievať na rôzne výlety do Čiech, kde mali pivovar v každom meste, ma začalo baviť ochutnávať a skúšať vždy iné pivo. Stále to však boli ležiaky, keďže tu bola dlhodobá tradícia práve týchto pív. K vrchne kvaseným pivám som sa prvýkrát dostal asi pred 12 rokmi v USA. Zrazu to boli úplne nové chute, ktoré ma prekvapili a následne mi aj učarovali. Na Slovensku však takéto pivá v tom období k dostaniu veľmi neboli. Až postupom času aj u nás začali vznikať nové remeselné pivovary, ktoré ponúkali aj takéto typy pív.

2.      Kedy ste sa dozvedeli o remeselnom pive?

O remeselnom pive som sa dozvedel v podstate spolu s domovaričstvom asi pred 10 rokmi, keď som sa začal zaujímať o varenie piva nielen v domácich podmienkach, ale aj vyhľadávať takéto pivá uvarené v profesionálnych podmienkach a ochutnávať ich. Veľa otázok pri domácom varení som konzultoval s rôznymi internetovými fórami, s inými domovaričmi a to ma posúvalo ďalej popri mojom vlastnom experimentovaní. Od toho času som v podstate prestal piť „europivá“ a vyhľadávam len remeselné pivá, najmä keď už viem teraz posúdiť koľko námahy, ale aj radosti a umenia, sa za jeho výrobou skrýva.

3.      Ako ste sa dostali k vareniu piva?

K vareniu piva som sa dostal po návšteve môjho kamaráta v Kanade asi pred 10 rokmi, ktorý si doma varieval pivo z koncentrátov. Bola to pre mňa úplná novinka a zároveň zábava uvariť si doma niečo, čo sa dá aj vypiť a dokonca aj ponúknuť návšteve, pokiaľ je človek trpezlivý a počká si, kým je pivo skutočne dozreté. Po návrate domov som sa začal zaujímať o predaj surovín na domácu výrobu piva aj u nás. Na Vianoce som dostal od brata sadu na varenie a „uvaril“ prvú várku. Teda vtedy to ešte nebolo varenie, keďže išlo o koncentrát, ktorý stačilo rozrobiť vo vode, dať zakvasiť a nechať odležať. To ma ale po krátkom čase prestalo baviť a chcel som niečo skutočne vlastné, nie to, čo kúpim v obchode. A tak som začal experimentovať, najprv so sladovými výťažkami a varením s chmeľom, a zakrátko som začal variť zo základných surovín, kde som mohol vytvoriť skutočne svoje vlastné pivo. Skúšal som ležiaky aj vrchne kvasené pivá, experimentoval so suchým chmelením, skúšal rôzne slady, chmele a kvasnice a sledoval ako sa jednotlivé suroviny prejavia vo výslednom pive. Jednotlivé moje „výtvory“ som dával ochutnávať známym, ktorí si postupne pýtali ďalšie a ďalšie, až som dospel do štádia, keď som chcel začať ponúkať pivá aj širšej verejnosti. A tak sme sa dali dokopy so svojím terajším spolumajiteľom Slavom Ťurekom a túto moju myšlienku a túžbu spoločne pretavili do vzniku „zatiaľ“ kočovného pivovaru Parom.  

4.      Kto vám pritom najviac pomohol?

Je to viacero ľudí, najmä teraz, keď varíme vo väčšom, ale k prvotnej myšlienke ma priviedol už spomínaný kamarát žijúci v Kanade a brat, ktorý ma podporoval a posúval v realizovaní tejto myšlienky a priviedol ma aj k názvu pivovaru. Momentálne sú to aj veľmi nadané dievčatá zo Šoporne a Košíc (Majka, Bea a Paťka), ktoré nám pomáhajú z umeleckej a dizajnérskej stránky a tiež kamaráti, ktorí sa vždy snažili vyvrátiť moje pochybnosti.

 

5.      Kde teraz varievate pivo?

Je to rôzne, s kým sa práve dohodneme, varili sme v Sessleri v Trnave, v reštauračnom pivovare U Ábela, v piešťanskom Žiwelli, navarili sme aj spoločnú várku s pivovarom Jama. Ale určite nevylučujem spoluprácu aj s inými pivovarmi. Budem rád, ak budeme variť aj v iných pivovaroch, je to pre nás ďalšia skúsenosť a škola, keďže každý pivovar má svoju technológiu a spôsob varenia, čiže každé varenie pre nás znamená určitú mieru improvizácie.

6.      Ako vznikol názov Parom? Kto všetko stojí za pivovarom?

Ako som už spomenul, prvotná myšlienka pochádza od brata, ktorého hobby je práve slovanstvo, Slovania a nám sa táto idea páčila, keďže máme radi Slovensko,jeho históriu a sme radi, že túto históriu môžeme ľuďom priblížiť aj takouto netradičnou formou, ale pritom pre ľudí veľmi blízkou. Preto sa aj v názvoch našich pív snažíme použiť slovanskú terminológiu a nájsť pritom spojitosť s aktuálnym pivom. Vždy na etikete aj vysvetlíme, čo konkrétny názov znamená. V pôvodnej myšlienke figuroval názov Perún, ale tento slovanský boh bol na Slovensku skôr známy pod menom Parom, tak sme sa nakoniec priklonili k nemu. Navyše sa Parom v slovenskom jazyku dodnes používa, mnohí si možno ani neuvedomujú, odkiaľ to slovo pochádza. Doparoma!

Za vznikom stojíme hlavne dvaja spoločníci, ja a Slavo Ťurek, a potom ako som už spomínal, pri jeho založení a momentálne aj v mnohom nápomocný, brat Tomáš.

7.       Aké sú Vaše plány do budúcna? Čo vlastný pivovar?
 
Samozrejme, asi ako väčšina, ktorí začali ako kočovníci a prešli na svoju vlastnú technológiu, aj my by sme chceli do budúcna vybudovať svoj vlastný pivovar, pravdepodobne niekde v bratislavskom regióne, ale závisí to od viacerých faktorov. Momentálne je naším cieľom variť a ponúkať kvalitné pivá, aj preto na ne používame najkvalitnejšie suroviny (slady a chmele). Postupne by sme chceli zvyšovať produkciu a ponúkať naše pivo vo viacerých prevádzkach a aj v ďalších mestách mimo Bratislavy, resp. bratislavského regiónu.


 

Členovia:

Andrej Krajča

            Slavomír Ťurek



Zoznam článkov

Steiger - Prvý Slovenský pivovar, ešte pred objavením Ameriky