Steiger - Najstarší Slovenský pivovar
Burza pod Urpínom – jún 2012

História starého banskobystrického pivovaru od 60–tych rokov 19. do 70–tych rokov 20. storočia

Herritzovci – nemecký rod, pôvodne žijúci na Starých Horách. Prepis mena sa objavuje vo viacerých podobách - Herritz, Heritz, Héricz, Heritc, resp. aj keď nesprávne, poslovenčená podoba tohto mena – Hric). Rodina Herritzovcov sa vybudovaním a prevádzkou pivovaru nepochybne zaslúžila o rozvoj tohto druhu nápojového priemyslu v našom meste.

V minulosti sa v Ulmanke pri Banskej Bystrici (dnes Uľanka) nachádzal kaštieľ Borsiczkých, ktorého súčasťou bol aj statok s pivovarom. V revolučných rokoch 1848 - 1849 boli majetky vyplienené a  vypálené rakúskymi cisárskymi vojskami. Manželom Alojzovi Herritzovi - mešťan a zlatník narodený v Banskej Bystrici  (* 1804 -  † 1862) a Anne, rod. Borsiczkej z desiatich detí prežili len dvaja synovia: Rudolf (* 1836 - † 1901) a Július (* 1837 - † 1869). Udalosti v Ulmanke mali za následok, že dospelých synov posiela otec do Anglicka,    za účelom štúdia priemyselnej výroby piva. Po návrate do Uhorska sa Rudolf ujal správy rodinných majetkov   na Hornej Mičinej. Jeho manželka Vilma, rod. Wachtlerová bola dcérou banskobystrického mešťanostu Kazimíra Wachtlera. Rodové sídlo – hornomičinský kaštieľ dnes už neexistuje. Július sa mal venovať správe a prevádzke pivovaru. V polovici 60 – tych rokov 19. storočia sa začali budovať nové objekty pivovaru v dvorných traktoch domov   č. 6 a 7  na Hornom námestí (dnes Námestie Štefana Moyzesa). Július sa spustenia prevádzky pivovaru nedožil (pochovaný bol v krypte kostola na Hornej Mičinej, v roku 1942 bol exhumovaný a prevezený do rodinnej hrobky v Banskej Bystrici). Jeho pozíciu v novovybudovanom pivovare preberá starší brat Rudolf. K samotným objektom pivovaru na Hornom námestí patrili ešte objekty Na Troskách, sýpka pod kalváriou (objekt stojí dodnes, je v ňom opravovňa elektro - Pollux) a pivnice pod Urpínom. Synovia Rudolfa Herritza - Viliam (* ? - † 1943 - bezdetný)  a Július (* 1875 - † 1933) zdedili majetok po otcovi v roku 1901, každý v jednej polovici. Július mal s manželkou Augustou, rod. Tillésovou dve deti, dcéru Veru a syna Kazimíra. Po smrti Rudolfa Herritza už rodina pivovar sama neprevádzkuje, ale dáva ho do prenájmu. Nájomcom pivovaru sa stal Jozef Grün a syn (z neznámych dôvodov si jeho syn Armin neskôr pomaďarčil meno na Zsolnay). Zsolnay za vojnového Slovenského štátu v roku 1942, z dôvodu obavy pred arizáciou podniku, hoci bol prevádzkovaný v nájme, priberá za spoločníka Jána Beňuša - úradníka z Národnej banky (dnes budova VÚC na Námestí SNP      č. 23). V roku 1945 bola na celý majetok uvalená národná správa. Obytné budovy spravoval Viliam Slobodník, pivovar Ján Beňuš. Kazímir ešte ako maloletý odpredal celý pivovar v roku 1948 rodine Beňušovcov. Na základe výmeru Povereníctva potravinárskeho priemyslu zo dňa 15. februára 1951 sa vlastníkom pivovaru stáva Československý štát, v správe Stredoslovenských pivovarov, národný podnik v Turčianskom Sv. Martine, neskôr Pohronské pivovary, národný podnik vo Vyhniach a Pivovary a sladovne, národný podnik v Bratislave. Prevádzka pivovaru v centre mesta bola ukončená v roku 1971 po dokončení nového pivovaru v Kráľovej (Stredoslovenské pivovary a sódovkárne, národný podnik, Martin). Posledným žijúcim mužským potomkom je Kazimír Herritz (* 1927) - manželka Klára, rod. Zamaroćzy (* 1929 - † 2008). Svadbu mali v Krupine v roku 1956, následné emigrovali cez Maďasko do Rakúska. Kazimír Herritz v takmer 20 ročnom reštitučnom spore čiastočne uspel (bol mu vrátený dom na Námestí Š. Moyzesa č. 7 spolu priemyselnými objektmi pivovaru). Susedný dom  č. 6 zreštituovala rodina Beňušovcov. Zachované sú všetky budovy slúžiace pivovaru, ale v značne zdevastovanom stave.

Poznámka:

dohoda o predaji pivovaru uzatvorená medzi Beňušovcami a maloletým K. Herritzom však nikdy nebola schválená poručenským súdom, a teda bola od počiatku neplatná. Po znárodnení Beňuš o pivovar prišiel a odmietal vyplatiť celú kúpnu cenu – tvrdí Herritz. Zároveň pivovar nemal byť nikdy znárodnený, nakoľko výrobná kapacita nepresahovala stanovené množstvo v hl, čo bola jedna z podmienok pri zhabaní majetku. Záver asi taký, že k predaju pivovaru nikdy nedošlo a znárodnený tiež nemal byť. Herritzovská rodina v skutočnosti o majetok nikdy neprišla. Iróniou osudu je tiež to, že K. Herritz pil prvýkrát pivo z ich pivovaru až  po znárodnení.

JUDr. Jakub Šišovský



Zoznam článkov

Steiger - Prvý Slovenský pivovar, ešte pred objavením Ameriky