Steiger - Najstarší Slovenský pivovar

NA POTULKÁCH PRAHOU

Naše putovanie za pražskými pivovarmi začalo vo štvrtok ráno, keď sme niečo pred piatou hodinou ráno vyrazili zo železničnej stanice v Banskej Bystrici. Hneď vo vlaku som neodolal a namiesto u niekoho bežnej rannej kávy som si dal priniesť fľaškový Chotěboř. Nakoľko nesklamal, krátko nato som už popíjal aj ďalší. Stanice sa rýchlo míňali a okolo dvanástej s pár minútovým meškaním sme zastavili v Prahe. Chvíľku sme sa obzerali, kým sme sa zorientovali a presadli na metro, z ktorého nás do pivovaru Kolčavka, kde sme boli ubytovaní, zaviezla električka. Pivovar sa nachádza asi 10 minút od najbližšej zastávky električky, ale našťastie bez väčších ťažkostí sme ho našli.

Ubytovaní sme boli v izbe, kde sme mali kúpeľňu a záchod, fušersky namaľované steny spôsobovali úsmev a luxusne nepôsobili ani staré drevené okná. To nám nevadilo a hneď sme zašli na tmavú 13-ku a IPU. Pivká milo prekvapili, obe chutili viac než dobre, škoda len že obed, ktorý sme si tam dali narozdiel od piva trochu zaostával.

Hneď poobede sme vyrazili smerom do mesta. Len pár minút chôdze od pivovaru Kolčavka sa nachádza Vinohradský pivovar. Zvonku pôsobil dojmom kaviarne, vnútri sme si našli posedenie až v zadnej časti slušne zaplneného podniku. Po pár minútach si nás obsluha všimla, narozdiel od zákazníčky, ktorá sedela v rohu miestnosti asi o čosi dlhšie ako my a nakoniec aj odišla bez toho aby si niečo objednala. Skúsil som si najprv objednať 11-ku, potom 12-ku, len o chvíľu sa slečna z obsluhy vrátila, že ani jedno z vybraných pív už nemajú. Tak nakoniec pri mne skončila Jantárová 13-ka a u priateľky IPA 15-ka. Obe pivá boli pomerne vydarené. Pokračovali sme teda ďalej do centra mesta, kde sa to len tak hmýri pivovarmi. V ten deň sme už však na žiadny nenatrafili, tak po prechádzke pražskými uličkami a obdivovaní pamiatok sme sa vrátili späť do Kolčavky.

Na druhý deň sme sa do centra znova vrátili. Pri prechádzaní mestom nás zaujal Beer Museum Pub s obrovským výberom pív z malých pivovarov a minipivovarov. Cvikov 11-ka a pivo zo Zemského pivovaru vzhľadom k pomeru cena - kvalita nezožali žiaden extrémny úspech, ale boli pomerne piteľné. Najväčším pozitívom tohto dňa bol však pivovar U tří rúží. V príjemnom prostredí sme si dali tmavú 13-ku a vynikajúce Viedenské červené pivo, na ktoré sme sa aj o pár dní vrátili.

Následne sme sa presunuli do pivovaru Pražský most u Valšů, kde bola v ponuke svetlá 11-ka a tmavá 12-ka. V nádhernom prostredí, ktoré zívalo prázdnotou sa len zdola ozývali hlasité hlasy ruských pivárov. Zakrátko sme však ostali v pivovare sami, asi aj preto, že pivovar sa nenachádzal na až tak frekventovanom mieste. Pivo bolo chutné, ale skôr priemerné.

O ulicu ďalej sa v malej pivničke v peknom prostredí nachádza pivovar u Dobřenských, do ktorého zamierili naše ďalšie kroky. Na výber mali z troch ich vlastných pív: ALE11, ALE14 a Šalvia Stout. Všetky boli s prímesou bylín a silne aromatické. Troška s obavou som zvolil menšie pivo ALE 11-ku s prímesou byliny s názvom rakytník. Silná bylinná chuť piva mi bránila dopiť 0,25L pohár a ani ALE14 s kotvičníkom nechutila lepšie. Usúdili sme, že je čas odísť a pre budúcnosť sa tomuto pivovaru radšej vyhnúť.

Ďalšou našou zastávkou bol pivovar U dvou koček. Usadli sme do tejto typickej českej krčmičky, kde v rohu sedel pivo popíjajúci harmonikár, kvalitou pripomínajúcich umelcov z banskobystrickej pešej zóny. Okrem polievky sme si objednali aj ich svetlé pivo. Neviem či kotvičník a rakytník mi pokazili chute, ale pivo hodnotím ako menej kvalitné. Takže požiadali sme o účet  s tým, že na dnes končíme našu pivnú púť. Na naše veľké prekvapenie nám zarátali aj po 30kč za niečo zvané ako „živá hudba“, čím si pivovar určite neprilepšil v mojom hodnotení.

V sobotu skoro ráno sme sa vybrali na stretnutie zberateľov. Pred odchodnom sme zjedli raňajky, ktoré nám v Kolčavke prichystali ešte večer, aby sme mohli skoro vyraziť. Krátko po pol ôsmej sme už rozkladali tácky našom stole. Pomerne slušnú účasť českých zberateľov doplnili aj Slováci, Nemci, Poliaci či anglicky hovoriaci zberatelia. Na stoloch sa nachádzalo obrovské množstvo noviniek, väčšinu tvorili podpivníky. Narozdiel od našich zberateľských stretnutí sa toto zaobišlo bez tomboly alebo pivných súťaží. Účel burzy bol však splnený a ešte niekoľko dní po príchode domov som nemal všetko potriedené.

Po obede sme navštívili ďalšie pivovary. Dnešný deň bol oproti tomu predchádzajúcemu oveľa lepší. V Národním pivovare som ochutnal vynikajúcu nefiltrovanú svetlú 11-ku a za ňou nezaostávala ani priateľkina polotmavá 13-ka. Príjemné prostredie tiež malo vplyv aby sme si odtiaľ odvážali príjemný dojem. 

Druhá zastávka bol minipivovar u Medvídků . Výber zo širšieho sortimentu pív nebol ľahký, prednosť dostal polotmavý 13-stupňový ležiak a svetlá horko-sladká 15-ka. Určite by sa pre každého pivára malo jednať o jednu z povinných zastávok.

Ešte viac zapôsobil Novoměstský pivovar. Pri vstupe som nemal žiadne veľké očakávania, ale ako náhle sme vkročili do pivovaru ocitli sme sa na jednej z terás. Dve veľké varne, staré fľaše, či  zo stropu vysiaci chmeľ vytvárali príjemné pivárske prostredie. Kým sme popíjali ich svetlé a polotmavé pivo len pár krokov od nás prebiehali prehliadky pivovaru. Pri prvej skupine prebiehal výklad v ruštine, o pár minút si ďalšia skupina vypočula výklad v angličtine.

V nedeľu sme navštívili len pivovar u Fleků, ktorý žiaden pivár nemôže vynechať. Jednoznačne sa jedná o najlepšie tmavé pivo aké som kedy pil, kvalitou sa mu jedine vyrovnáva košický Golem. Prostredie síce nie je ničím výnimočné, ale cestu si tam našlo mnoho turistov, kde určite pozitívne hodnotili aj šikovnosť obsluhy, ktorá ponúkala k pivečku aj trošku silnejší aperitív.

V posledný večer nás ešte čakala prehliadka pivovaru Kolčavka. Vypočuli sme si čo-to z histórie pivovarníctve na Kolčavke, o varení piva a samozrejme boli sme prevedení priestormi pivovaru. Po asi ½ hodinovej prehliadke sme sa pobrali na večeru, ktorú som zapil vynikajúcou 12-kou. V ten večer sme sa tam ešte na jedno vrátili a spolu s čašníčkou sme ho zapili pivovicou. Obsluha bola ten večer „veselá“, ale našťastie všetko účtovali len raz, tak ako mali. Rozlúčili sme sa a na druhý deň nás čakala cesta domov.

Na záver mi ostáva len zhrnúť tých pár dní v Prahe. Počasie síce pamiatkam veľmi neprialo, takže je dôvod znova sa vrátiť a popri tom navštíviť aj nejaký ten pivovar, prípadne sa do niektorých aj znova vrátiť.

 

Ing. Róbert Lipničan

Klub Bystričan

 

 



Zoznam článkov

Steiger - Prvý Slovenský pivovar, ešte pred objavením Ameriky